Škola je škola, dejepis je dejepis a dokumentárne filmy sú len filmy. Dva mesiace sa deviataci učili o živote v socializme. Spoločne sme sa snažili pochopiť, čo je to nesloboda, päťročnica alebo plánované hospodárstvo. Spoločne sme sa snažili pochopiť, aké je to nemôcť si kúpiť, čo chcem alebo potrebujem, aké je to nemôcť vycestovať za hranice, aké je to nemôcť povedať, čo si myslím alebo cítim. V piatok 10.6. si to išli žiaci 9.A overiť na vlastnej koži do Galérie Jabloň na výstavu s názvom Vtedy.
Nemôžem povedať, že by to bola návšteva smutná. Našťastie všetko , čo deviataci videli a skúsili si na vlastnej koži, pôsobilo na nich už skôr exoticky ako tragicky. V obchode zistili, čo je to podpultový tovar, či ako družne sa dali stráviť dni pred Vianocami v rade na pomaranče. Najväčším prekvapením dňa bola televízia. Predstavte si, ona nemala vždy diaľkové ovládanie! Keďže celá výstava je kontaktná, dievčatá nazreli do časopisu Televízia z roku 1976. A čo zistili? Tri televízne programy a jeden zahraničný – maďarský. Veľmi správne niekto poznamenal, že načo potom diaľkový ovládač. Veľkú obľubu si v 9.A získala telefónna búdka a 1500-stranový telefónny zoznam. Povážte! Papierový a chýbali v ňom mobilné čísla! Technické typy zistili, že nič nie je ešte zabudnuté a stratené, pretože v expozícii socialistického bývania objavili výťah, aký mnohí poznajú z domu.
Vrcholom prehliadky bola socialistická škola. Mladí bádatelia odhalili niekoľko závažných faktov o vzdelávaní v období socializmu. Pani učiteľka bola súdružka, do lavíc niekto zabudol namontovať skrutky na posúvanie výšky lavice, v učebnici matematiky bolo sedemkrát viac príkladov, ako majú dnes a pravítka na geometriu ( tie veľké na tabuľu) sa vôbec nezmenili. Fotoalbum
Ďakujeme Múzeu Vtedy za zaujímavú prehliadku, perfektný výklad a možnosť skúsiť si na vlastnej koži, ako žili naši rodičia či prarodičia.
Mgr. Ž. Pastieriková
