Dnešné rozprávanie o bielych Vianociach začnem hádankou. Na začiatku zimomriavky, na konci zimomriavky a v strede teplo, pohoda a niečo nadýchané sladké v útrobách. Čo je to? Neviete? Neochutnali ste? Je mi to ľúto, lebo takúto lahôdku si sami doma nenapečiete. Ja budem teraz zlá a narobím vám chute a vy sa dozviete, o čo ste prišli.
Už 13 rokov sa vždy rada pozriem na program našich detí, ktorým nám skracujú čakanie na Vianoce a tešia nás dospelákov. Už 13 rokov žasnem nad tým, čo deti dokážu a akí sú nádherní. Vždy, keď nastúpia, stiahne mi hrdlo, ale keď tento rok spustili spoločne Vianoce, Vianoce, prišli tie prvé zimomriavky. Aby tým prvým zimomriavkam nebolo smutno, na záver si celý ten zbor švihol Tichú noc. Skúste počúvať koledu zo sŕdc, ktoré ešte pevne veria kúzlu Vianoc a existuje len to čaro, len ten okamih a len milovaní, ktorí sa na nich pozerajú.
Vianoce musia byť dokonalé. Pohoda, rodina, kakauko, sneh, rozprávky. Pohoda prišla za nami na Rastislavku 12. decembra tak akosi automaticky. Každý sa tešil, každý prispel svojou troškou k mierovému snaženiu / pozdravujem p. Churchilla/. Rodiny sa stretli a tešili spolu. Sneh nám doviali naši prváci. Nádherným tancom rozvírili toľko snehových vločiek, že sa ušlo každému. Toto bolo nadýchané. Kakauko každý oželel, lebo rozprávky boli tento rok naozaj nádherné. Druháci privolali Prinbabu a tá prácu na snežení spolu s chlapcami dokončila. Príbeh Alžbetky a Jakubka spoznal každý. My zrelší sme zaspomínali a mladší dostali ochutnávku pohody a toho nadýchaného v oblátke. V kraji je krásne, všade bielo, mrzne a všetko sa ligoce. Aha, Cácorka! Alebo Popoluška? Tretiaci dokázali vo svojom vystúpení bielu prifarbiť troškou zlatej. Spoločne sme sa preniesli na poľovačku a kráľovský bál. Toto bolo to niečo sladké. Za mňa, TOTO SÚ VIANOCE, vážení !!! Pri všetkej zábave by nikto z nás nemal zabudnúť na to, o čom Vianoce v skutočnosti sú. O to sa postarali štvrtáci. Pripomenuli nám divákom tradície Adventu aj Vianoc. Vo výnimočných prípadoch môžu spolupracovať Lucky aj traja mudrci z východu. A ide im to.
Dosť bolo vysedávania a klábosenia, poďme sa prejsť na vianočný jarmok. Na tom našom na Rastislavke sa nudiť nebudete. Veľkí aj malí remeselníci tu ponúkali to, čo dokázali sami vyrobiť – upliesť, napiecť, vystrúhať či vymodelovať. Počas nákupov celú dobu rozváňali po chodbách čerstvo pečené oblátky – teraz už ozajstné, nie tie zimomriavkové. Panovala tu naozaj jarmočná atmosféra. Mnohí známi sa postretali po dlhej dobe a posedeli si naozaj radi. Možno stretnutia osladili aj naše štedráčiky. Kto vie?
Ulička tradícií predstavila mnohé z vianočných a adventných zvykov, ktoré boli pre našich predkov každoročnou súčasťou vianočného a predvianočného obdobia. Siedmačky párali perie len sa im mihali prsty, bosorky odlievali olovo a zisťovali podrobnosti z vašej budúcnosti na požiadanie. Mimochodom, ja pôjdem na rok do Austrálie. To by som brala, ale za nespravodlivosť považujem fakt, že kolega Mazánik si poletí na Maledivy. No, príšerný osud! Ešte že som sa mohla odfotiť aspoň s Mikulášom a čerticami.
Už poznáte odpoveď na moju hádanku? Áno, správne! Boli to nádherné Biele Vianoce na Rastislavke. Zimomriavky na začiatku a na konci zažil každý. A to sladké, voňavé a nadýchané medzi nimi, to boli naše deti, všetko, čo dokázali, čo pripravili a čo šírili do sveta okolo seba. Ďakujme im za všetku námahu a radosť, ktorú nám dali. Ďakujem ich pani učiteľkám, za ich šikovnosť a trpezlivosť pri príprave celého podujatia a ďakujem všetkým, ktorí pomohli, podporili a prišli nás pozrieť.
Krásne, šťastné, zdravé a požehnané Vianoce všetkým od Rastislavky!
Mgr. Ž. Pastieriková
