Kde bolo, tam bolo, v jednom meste, ktoré sa volalo Prievidza narodil sa chlapec, ktorý bol už veľký predškolák. My ho môžeme volať rytier Juraj, ale je to jedno, lebo rytierov bolo veľa a všetkých čakal rovnaký osud. Či to bol chlapec alebo dievča, všetci museli ísť do školy. Vedeli, že to bude ťažký boj, a preto sa chceli ísť pozrieť na miesto, ktoré sa stane ich druhým domovom.
V tom istom meste, presne uprostred, stála čarovná ríša, ktorú všetci volali Základná škola Rastislavova. Každý rytierovi Jurajovi hovoril, ako mu tam bude dobre a čo všetko ho tam čaká, a tak sa rozhodol, že sa pôjde s maminou alebo ocinom presvedčiť, ako vyzerá miesto, kde bude deväť rokov bojovať každý deň. 30. marca čarovná škola otvorila svoje brány a rytier Juraj mohol spoznať všetky záhady, ktoré na neho budú čakať.
Juraj sa trošku bál, ako bude vyzerať ríša, kde na neho budú čakať draky, ktorých všetci volajú slovenčinári, matikári, chemikári alebo tí najhorší – vraj, triedni. No nebolo to vôbec strašidelné miesto. Na stenách viseli krásne farebné obrázky, ktoré namaľovali starší rytieri, na chodbách všade samé diplomy, ktoré vybojovali jeho predchodcovia a chodby boli vyzdobené farebnými nástenkami, ktoré sa aj on o rok naučí prečítať. Vo veľkej sále, ktorú mamina nazvala telocvičňa sa naozaj diali čarovné veci. Dvaja čarodejníci predvádzali program o prírodných javoch. Ovládli oheň, ktorý horel podľa ich želania a ovládli aj vodu, ktorá vyčarovala zázračné vlny alebo darovala deťom zázračný piesok.
Z tejto jaskyne musel Juraj vystúpať medzi vtáčiky do novej učebne, ktorá niesla meno Vtáčikovo. Takto si školu Juraj naozaj nepredstavoval. Všetko krásne farebné, lavice na čerstvom vzduchu. Dozvedel sa , že tu sa bude učiť prírodovedu. Bude sa učiť o rastlinách, zvieratkách a o tom, ako ich chrániť. Bude sa starať o zasadené stromčeky a pozorovať všetko živé. Ak chcel Juraj zistiť, aké ďalšie bitky bude musieť vybojovať, musel prejsť okolo policajtov na chodbách. Nebol to ľahký boj, lebo musel poznať značky a prejsť správne po jaskynnej chodbe, ktorá bola malým dopravným ihriskom. Predstavte si! V tejto škole majú vlastné dopravné ihrisko s cestami, značkami a autami. Bomba!
Juraj tušil, že toto ešte nič nebolo a ozajstný boj ho ešte len čaká. No bol to už smelý bojovník, a tak ťahal maminu z jedných dverí do druhých a neohrozene sa postavil proti všetkým nástrahám tejto jaskyne – teda školy. Mamina musela síce ísť ešte s ním, ale o pár mesiacov to už zvládne sám. Každé dvere otvárali novú čarovnú komnatu s novou skúškou. A tak sa Juraj ocitol v čarovnom svete, ktorý dospeláci volajú Školský vzdelávací program. V sieni Digitrieda musel pracovať s tabletmi. No, ale aká to už len je skúška! Hneď vo vedľajšej triede si precvičil chrbátik na loptách a mohol skladať stavebnice, ktoré boli na elektrinu. Juraj stále menej chápal, prečo sa bál vojsť do tohto sveta zázrakov. V dóme technická výchova stál neohrozene dobrácky drak Jožko a ukazoval Jurajovi, ako bude pracovať na technike. Po prudkom výstupe sa Juraj ocitol v sieni chemické laboratórium a neveril vlastným očiam, koľko je tu zázrakov a prekvapení. Chémia je síce pre veľkých, ale toto laboratórium ho lákalo. Samé skúmavky a prístroje. To bude učenie!
Učením škola nekončí, treba si ja oddýchnuť a pohrať sa. Na to tu majú vraj poobedné mamy, ktorých sa nikto nebojí ako tých drakov z dopoludnia. Na popoludnie v tejto jaskyni drakov pripravili pre školákov štyri úplne nové jaskynné dómy. Po víťazných bitkách, ako sa Juraj dozvedel, sa bude môcť hrať v Ekoríši. Ešte presne nevedel, čo to znamená, ale určite sa to dozvie. V jaskyni Pastelka si asi bude môcť kresliť, to už predsa vie, aj keď je len predškolák. Vo veľkej sieni Dopraváčik bude musieť zapracovať na tom, aby ho nezrazil veľký zlý železný drak na kolesách. A keď prekoná všetky nástrahy tejto veľkej jaskyne, ocitne sa vo vytúženom Legolande. No môže existovať sladšia odmena?
Juraj bol už naozaj unavený, za jeden deň prešiel celú čarovnú ríšu, ktorá bola naozaj zázračná. Vybojoval niekoľko bitiek a vo všetkých zvíťazil. Draci boli milí, netušil, prečo by sa ich mal báť, jaskynná výzdoba bola unikátna a všetky siene boli zaujímavé. Juraj sa tešil, že sa sem v septembri vráti a bude každý deň bojovať nie proti drakom ale s drakmi.
V mene všetkých drakov vyhlasujem, že aj my sa tešíme na nových rytierov a princezné a spoločne si podmaníme písmenká, čísla a celý svet poznania. Mgr. Ž. Pastieriková
FOTOALBUM
