Môžem, ale nemusím. Dve obyčajné slovesá. Dokonca ich voláme neplnovýznamové. A je to naozaj tak, že si ich význam často neuvedomujeme a ich silu berieme ako samozrejmosť. Aby sme nezabúdali na to, že môcť a nemusieť je výsada, 17. novembra si žiaci a učitelia z našej Rastislavky pripomenuli, ako ich rodičia a starí rodičia za tieto dve malé slovesá bojovali. A zvíťazili !
Deň boja za slobodu a demokraciu je ustanovený na pamiatku spomienkového zhromaždenia, zorganizovaného pražskými študentmi na deň študentstva 17. novembra 1989. Študenti boj za slobodu začali, študenti si ho dnes pripomínajú. Mladí herci nesmierne presvedčivo stvárnili bezmenné tváre totality, ktoré nabrali podobu, identitu a sebavedomie. Tí, čo stvárnili pionierov, ktorí nesmeli a museli, boli trošku nesvoji zo všetkých príkazov a zákazov, ktorými by sa ich život riadil pred novembrom 1989. S radosťou preto odhodili šatky a začali štrngať kľúčmi. No, čo vám budem hovoriť! Známe a krásne piesne, všetci odhodlaní ustáť svoju rolu na výbornú a získať slobodu. Nálada a atmosféra na našej školskej demonštrácii bola taká elektrizujúca ako tá pred 36 rokmi. /Ak máte pocit, že som to už vtedy zažila a pamätám si tieto dni, tak niééééé!/
Celé vyučovanie bolo iné a výnimočné. My skúsenejší sme sa rozprávali s tými mladšími, ktorí budú našu a aj ich slobodu chrániť a budovať ďalej. Školu sme vyzdobili kľúčmi k demokracii, na ktorých deti nechali svoje podpisy a odkazy. Všetko bolo akési iné a výnimočné.
Ďakujem všetkým, ktorí sa na príprave spomienkového dňa podieľali. Ďakujem všetkým, ktorí sa na nás prišli pozrieť, a tým našu snahu podporili. Ďakujem všetkým, ktorí nám takýto krásny zážitok dovolili a pomohli pripraviť.
Ako zaznelo na našej demonštrácii: „Získali sme slobodu! Strážme si ju!“
Mgr. Ž. Pastieriková
