Fašiangy, Turíce, veľká noc príde, kto nemá kožúška zima mu bude…
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky nech sa vypasiem…
16. februára Rastislavka ožila pestrými postavami. V triedach sedela obrovská mucha, Pat a Mat, Ironman alebo krásne pirátky. Prvenstvo za fašiangovú premenu si získal kolektív 5.A, ktorých tesne nasledoval kolektív 9.C. Sladkú odmenu veru získali právom.
Už prvú hodinu sa ozýval veselý spev fašiangového sprievodu, ktorý pobavil aj poučil žiakov o niektorých z našich najkrajších tradícií – fašiangové sprievody od domu k domu, spev, tanec, rozlúčenie so zábavou a nakoniec aj pochovanie basy.
Fašiangy sú tradičné obdobie zábavy a hodovania, ktoré trvá od sviatku Troch kráľov, teda od 6. januára, až do Popolcovej stredy. Práve Popolcovou stredou, ktorá pripadá tento rok na 18. februára, sa začína pôst pred Veľkou nocou.
Taký pôst nebol zlý nápad v minulosti a nie je vôbec zlý nápad ani teraz. Je to očista tela aj ducha po zimnom období. Dnes je populárnejšie slovo DETOX. Znamená to, že úpravou stravy, pitného režimu, pohybu vieme nakopnúť telo a aktivovať metabolizmus či imunitu. Dôležité je zamerať sa aj na svoje duševné zdravie. Zahodiť čierne myšlienky z pochmúrnej zimy…
Fašiangy teda predstavujú čas veselosti pred obdobím stíšenia a odriekania. Počas fašiangov sa kedysi – a na mnohých miestach dodnes – organizovali zábavy, plesy, svadby a najmä fašiangové sprievody. Dediny a mestá ožívali hudbou, spevom a tancom. Ľudia si obliekali masky a chodili od domu k domu. Gazdovia ich pohostili šiškami, fánkami, klobásou či slaninou.
Jedným z najznámejších zvykov je tzv. pochovávanie basy. Ide o symbolické rozlúčenie sa so zábavou a hudbou. Basa, ktorá predstavuje hudbu a veselosť, sa „pochová“, čím sa symbolicky začína obdobie pôstu. Tento zvyk býva sprevádzaný humorným programom a paródiou na skutočný pohreb.
Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov sú masky. Každá tradičná maska má svoj význam. Medzi najznámejšie patria:
Medveď – symbol sily, plodnosti a zdravia. Keď medveď zatancoval s gazdinou, malo jej to priniesť dobrú úrodu. Medveďa s radosťou nahradil náš levík Rastík.
Kôň – predstavoval silu a energiu.
Nevesta a ženích – zosmiešňovali svadobné obrady, no zároveň symbolizovali nový život a pokračovanie rodu.
Čert – pripomínal, že zábava má svoje hranice.
Smrť – symbol konca zimy a pripomienka kolobehu života.
Žandár alebo richtár – dohliadal na poriadok v sprievode, často však išlo o humornú postavu.
Nesmel chýbať rohatý dobytok, krásna cigánka, babka s košom a samozrejme pán farár.
V minulosti boli masky často vyrobené z prírodných materiálov – z kože, slamy, dreva či z látky. Čím boli pestrejšie a výraznejšie, tým lepšie.
Fašiangy nie sú len o zábave. Sú súčasťou našej kultúry a tradícií, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Pripomínajú nám, aké dôležité je stretnúť sa, spoločne sa zasmiať a mať k sebe blízko.
Krásnych ľudových zvykov nie je nikdy dosť! Preto sledujte našu stránku, už čochvíľa privítame jar vynášaním Moreny.
Fašiangy pripravil Školský parlament v rámci svojich aktivít rovesníckeho vzdelávania DETI DEŤOM.